СтаВл Зосимов Премудрословски - V deň. Humorná pravda

– Nejedzte, bastard, žltý sneh!! – a porazil ho, porazil ho vopred, najmä na hlavu.

Všeobecne možno povedať, že Serezha-žltý sneh vyzeral mladý, dvadsaťsedem rokov, zvyšok je podobný ako v prípade Chukchi. Išiel do Ústrednej knižnice a pozbieral po ceste fľaše. Raz začal miznúť celé dni. Každý bol iný, ale zvedavý. Keď sa objavil, bol vypočúvaný. Ticho. Len čo bol opitý a Serezha Yellow Snow pripustil, že sa čoskoro ožení.

– A na koho? – po ktorom nasleduje otázka.

– Áno, je tu jedna polovica môjho srdca, žije v regióne, hoci má už šesťdesiatjeden rokov, pretože nepotrebuje žiadne deti, je ich osem. Tu ich kŕmim a vychovávam, ako ma otec vychoval, a jeho otec, otec a otec, jeho matka, pretože bola bez otca. – Seryozha sa strčil do nosovej dierky, vyvalil kozu, pozrel na ňu a zjedol ju. – Milujem Chupa-chups, dáva to však šikovné myšlienky. Nie je to tak dávno, čo nikto nenašiel dom. Vyliezol tam, pozrel sa, pre každého bolo dosť miesta: jeho manželka, ja a deti. Je pravda, že starší je ľúto, uväznený na dvanásť rokov. Ale stále mladý, hlúpy, iba štyridsať zaklopal. Naučil som ho, ale neveril mojej skúsenosti. No, leto je stále tu, tak som sa rozhodol v dome opraviť euro, kúpil som už tmel, farby, štetce. Je pravda, že prišli nejaké tety: «Čo to robíš?». – pýtajú sa. «Opraviť». – Hovorím, ale okamžite som si uvedomil, že boli neskoro, dom ma už obsadil. – Serezha Yellow Snow vzala cracker z postele, klikla na šváb, ktorý nevedel, ako skočiť z spájky, rozmazal ju žltou tekutinou a pokrčil ju, otrel ju. Rusk praskol, ale nerozbil sa. Chukchi pomaly otvoril oči a pozrel na zlomený tesák, ktorý trčal z trhliny cracker.

– Ooooooo!! zastonal a dlaňom začal zohriať zuby.

Leto uplynulo. Chukchi prišiel s prstami bez predných zubov. Na jeho hlave bola lebka zrazenej krvi.

– Čo oslávila Seryozha, domácnosti, bolo tma, svetlo zhaslo? – bezdomovci si robili srandu.

– Nie, tieto tety s majiteľmi tohto domu prišli, ale ja som už dokončil opravu, chcel som ísť so svojou rodinou. Tak ma zbili klubmi. Psy. Koniec…

poznámka 6

Die, fena, na veniec!!

Slnko svietilo. Obloha bola jasná a patrioti bez domova sedeli v upratovacích miestnostiach a pletenej lepenke, ukladali ďalšie fľaše a ešte ďalšie pokrčené hliníkové plechovky na kokteily a pivo. A všetko by bolo v poriadku, ale v jednom z domovných domov boli dve UAZ s modrými majákmi a «oteckovia» viedli z dverí a «spútali» ženu a dvoch chlapcov oblečených do upratovacích vest, ktoré sa v obyčajných ľuďoch nazývali «žĺtky». Miestni obyvatelia stále nechápali príčinu zatknutia, pretože toto trojica sa starostlivo prehrabávala v skládkach odpadu a každý deň čistila lodenice. Každý z nich mal svoj vlastný inventár, na ktorý už boli zvyknuté ruky, a každý z nich bol označený metlou, odmerkou a taškou. Tieto nástroje sa im javili ako talizman alebo amulet, ako dom alebo chata pre domácnosť. A, Bože, zakaz, aby niekto vzal cudzinca. Všetko, smrť. Kranty. Ale objavil sa v tejto trojici skôr pred incidentom a štvrtou Madame Tumor. A preč ideme.

Deň predtým. V predvečer rána sa Madam Tumor najprv postavila a rozhodla sa ukázať alternatívu, urobiť užitočnú prácu a vyčistiť oblasť, zatiaľ čo všetci spali s búrkou chlastu, to znamená registráciou v rodine. Všetci členovia tohto «gangu» neboli kedysi odsúdení. Za to, že nemala svoj vlastný, vzala niekoho iného inventár v nádeji, že sa hovorí, že je to všetko jej vlastné? Deje sa to, zametá, zbiera cigaretové zadky, odstraňuje všetky druhy obalov cukroviniek a neopovrhuje, pozerá sa na niečo v koši a zbiera rozptýlené odpadky okolo polí a nádrží pozdĺž cesty. Už vyčistil podlahu územia a zrazu vidí, ako na druhej strane cesty sa muž a žena pevne triedia.

– Škandál. – Myslel som na pani Tumor a pokračoval v čistení územia. Hádka bola zahriata a hlasy už boli počuteľné, keď náhle vzlykala pani tak hlasno, že sa vo dvoroch ozvalo ozvena. Madame Tumor zdvihla oči a videla, že tento muž poburujúcim spôsobom udrie dámu na líce. Okoloidúci nevenujú pozornosť, ale zlodej krádeže kuracieho mäsa a kuracieho mäsa v minulosti, a to najmä veľkých rozmerov, ktorý vedenie hydinovej farmy pridal k dvom vajciam, ktoré odobrali na žiadosť kohútika žijúceho v nakladači, ktoré zaznamenala bezpečnostná kamera tohto podniku. Nemohol som to vydržať a vyrazil s metlou cez cestu. Autá v zmätku ju prepustili, akoby boli bláznivé. Nezaoberala sa trúfalými zahraničnými autami, narazila na chodník a ako drak z neba narazila na roľníka a šľahla ho do tváre sračkou s metlou, z ktorej odletel psí hovno do strán. Dáma neveriacky vydrela oči a zúrivo sa zasmiala ústami. Zrazu odkiaľ to vziať. Zrazu sa z ničoho nič objavili traja policajti a okamžite začala madam Tumor ťahať. To kričalo:

– Tento boor, poraziť dámu!!

– Upokoj sa, upokoj sa! – policajný seržant sa spýtal zdvorilo. – Nikto nikoho nebil. Pozri sa tam. – V diaľke ste mohli vidieť filmovú kameru a filmový štáb s personálom.

– Tento film je natočený komediálnym detektívom! – pridal sa druhý policajt.

– On on on!!! – účtuje sa tretí poplatok. – A škandál predstierať! Hu hu hu!!! A boj!

Nádor sa usadil a niečo zamrmlal, mžoural na umelcov, potom sa pozrel na policajtov, vzal metlu a prešiel hlúpy ulica Furshtatskaja.

A v tom čase v Candeyka, kde spoločnosť gop predtým rachotila a teraz sa stierače prebudili z kocoviny, videli, že jeden zo zásob chýba alebo chýba, rástli jeho nohy a utiekli, začali pripravovať sprisahanie, aby odhalili zlodeja alebo nohy. Po odovzdaní fliaš, ktoré zostali z minulého víkendu, naložili čistiaci prostriedok s názvom «Snehová vločka» a po zriedení vodou z toalety, kvôli nedostatku vodovodného kohútika, v súvislosti s opravou potrubia, pomaly začali piť a jedli zvyšky občerstvenia, ktoré boli vyzdvihnuté včera z nádoby na odpadky. nazýva – záliv a veľmi kyslé.

Blížilo sa poludnie. Madame Tumor pískala svoju odsúdenú dievčenskú pieseň, vrátila sa do Candeiky a na jednej strane mala vybavenie a na druhej strane tašku s hliníkovými plechovkami na pivo a fľaše. Bez premýšľania alebo podozrenia na čokoľvek otvorila dvere a vstúpila do kandeliky, čeliac jej osudu…

Na začiatku sa stretla s bočnými pohľadmi.

– No, čo? – Najprv hororový koncert, čierna vdova, ktorá v minulosti zabila svojich troch manželov, z toho, že sedela v zóne vrahovia 15 rokov a volala Kampuchea, a podľa štátnej príslušnosti – Kalmyk bez predných zubov.

– Čo? – mierne vystrašené a zmätené, požiadala Madame Tumorovú a dala inventár na miesto.

– Čo, čo? – pridala pevnejšie jej hahal prezývku – Balamut s formou otvorenej tuberkulózy. – Do prdele, nie horúce?

– Ja, hádajúc príčinu kolízie, povedala pani Tumorová. – Vyčistil som územie.

– A ako? – spýtali sa tretej postavy tejto komiksovej drámy s pomenovaním – Fox.

– Je všetko čisté? povedala.

– A my kurva! – Barked Kampuchea. – Nie je to tvoja práca, nebudeš si ju brať, ty si ju nepodobal na vedro, ale, fena?

A ideme ďalej: najprv bola strašne zbitá a kopla do nôh a päste. Po vstupe šli predmety: tri teplomery, rozbité v ústnej dutine, dva úrazy sekerou na malé dievčatko, tvrdé rany s ružou z rozbitej fľaše očí a tváre, sedem rán v noži v tele s nožom, rozbité fľaše na pivo, ktoré priniesla s kladivom zatlačeným do začína v obscénnych miestach intimity. A zatiaľ čo sa mu podarilo spievať «snehovú vločku» a robiť toasty. Nakoniec, po uškrtení, bolo mŕtve telo vtiahnuté do zálivu, ale sused sa stretol a tajne zavolal políciu a sanitku.

Až do rána sa ich päsťami pýtali na príčinu lúpeže a ráno ich vzali do väzenského zariadenia v predsúdnom konaní a lekári ju vyčerpali. Teraz chodí po oblasti metra Chernyshevsky, píska, rozpráva s bohmi a veľa pije. Vytrvalý sa ukázal byť priateľom tvrdých správcov. A v inej candeyke všeobecne za drzú znásilnenie domácej matky, jej synovia potrestali stierače kladivami a nožmi, takže jeden z očí hľadeli a druhý si položili na perie, ostatné unikli údermi kladiva na hlavu. A stalo sa to na Silvestra, ale toto je ďalšia pieseň Sodomy a Gomory…

poznámka 8

Tiež som slúžil na základe zmluvy…

Tiež som slúžil na základe zmluvy, aj keď v neprítomnosti, zo slov obyvateľov tejto Nochlezky a preto, aby som sa nezmýlil príbehmi a udalosťami, ja, všetko napísané v tomto cykle: (poznámky od Skúseného potomstva svetského života (bezdomovci) sa podľa nominatívnej povahy rovnali nominatívnemu charakteru Typy príbehov o Vasily Terkinovej, samozrejme, ak o nich niekto čítal. Počul som iba o jeho vykorisťovaniach, ktoré vykonávali rôzni bojovníci, v rôznych časoch. Vo všeobecnosti som slúžil … «Ja» je meno protagonistky mojich poznámok, majte na pamäti… Všeobecne platí, že som slúžil aj na zmluvnom základe. Dva týždne sme išli na hliadku a vrátili sa na základňu. Keď sme sa k nej priblížili, tak nás zasiahla demobilizačná struna: Čečenci vyprovokovali streľbu dvoch miest medzi sebou a my sme boli chytení v krížovej paľbe a my sme museli sedieť v rieke, krku celý deň, a keď to velitelia roztriedili, boli sme uvítaní a zahriatí hrdinovia, je škoda, že iba tri z našej skupiny boli nasiaknutí pri prechode na štátnu hranicu. Nebeské kráľovstvo je s nimi, hoci medzi nimi bol jeden moslim, potom Alláh Akbar.

Po umytí kúpeľov a zmene smradľavého oblečenia domov sme sa rozhodli prežiť legálnu dvojtýždňovú dovolenku. Kráčali sme a nudili sme sa, čakali sme na nový výlet. Nejako stojíme pri bránach základne a vidíme prichádzať miestneho obyvateľa a, samozrejme, k nám.

– Čo potrebujete? spýtali sme sa ho.

– Hej, brácho, daj mi dve kirzuhy? – Keď sa blížil, spýtal sa s orientálnym vtipným prízvukom, dve plachty na plachty.

– Prečo?

– Daj mi brata, hm? Zajtra, po dobu ôsmich mesiacov, sa zhromaždili pasúce sa ovce.

– A čo, v galoši neprejde?

– Nie, nie! Čo hovoria hlúposť? – Čečenci sú trochu rozzúrení. – koza berie so sebou.

– Prečo? Spýtal som sa neochotne.

– Čo ovce jedli, kozy sa pasú? – s ironickým seržantom. – Nerozumiem, prečo potrebujete topánky?!

– Wai, nie, topánka z kozej zadnej nohy sa objaví, áno? A kapusta vznášajúca sa, vrecia, ako si pamätať s manželkou.

– Hej, si snílek? A koľko peňazí dáte?

– Wah, prečo tie peniaze, potkan. Vína z Chachy, áno. Krátka chacha.

– Dobre, len sa pozri, ak blázon, tak ťa zastrelím ako šakala.

– Prečo tak neslušné? Salim nepodvádza. Salim je čestný.

– Ahmed povedal to isté, ale predal chaču ako slabú ako voda. – seržant na diaľku si všimol holého ducha, ktorý zhromažďoval kvety a ochutnal lístky.

Pozreli sme sa jeden na druhého a rozhodli sme sa.

– Hej, ty.., choď syud! zakričal seržant. Duch bezpochyby poslúchol rozkaz, zložil topánky a hodil ich na pokraj kaukazskej národnosti. Chytil topánky, pobozkal ich, vytiahol z vrecka nohavíc päťlitrový hadovitý chachi a hodil na nás, predtým, ako sa napil a demonštratívne prehltol, údajne nie nakaziteľný.

Ráno šťastný deň!!!

Iba abrek utiekol, chytil pastiera z neúspechu v blízkosti stáda stáda, zjavne sa snažil o topánky pre svoje kozie priateľky, ktoré by mali upokojiť svoju horskú náladu a hormón, pripomínajúc jeho milovanú manželku, ako desiatnik navrhol: